“Obec vyrastala v lesoch, ktorých významnú zložku tvoril v minulosti javor. Možno predpokladať, že názov dediny nebol vlastne prvý svojho druhu v oblasti Javorovej a Bielovodskej doliny, kde azda niektoré poľany a lesy dostali zásluhou pastierov už skoršie “javorové” mená. Ale aj naopak: názov Tatranskej Javoriny bol neskoršie sekundárne prenášaný na ďalšie objekty pozdĺž pretekajúceho potoka (Javorinky), resp. v okruhu priľahlej doliny (Javorovej doliny). Ba popri vlastníckom termíne “javorinský veľkostatok” zaužíval sa v medzivojnových rokoch aj geografický pojem Javorinské Tatry, ktorý sa bez presnejšieho vymedzenia pripisoval nielen S časti slovenských Vysokých Tatier, ale aj priľahlým oblastiam Belianskych Tatier. Podstatný úbytok javorov zavinilo holorubné hospodárstvo, pálenie drevného uhlia a rozsiahla spotreba dreva v železiarňach, ale menovite ako základnej suroviny v lepenkárňach.
Maďari prevzali slovenský názov obce Javorina a Poliaci si ho jazykove prispôsobili na Jaworzynu alebo – so zreteľom na frekvenciu mena – spresnene na Jaworzynu Spisku. Javor je po nemecky Ahorn, no v spišskom nemeckom nárečí bol Uren, Urel aj Ur. Dialektom ovplyvnený názov obce Urengarten, t.j. javorový sad (chybne Uhrengarten, čo vlastne znamená hodinový sad), nepriamo snáď naznačuje, že sa tu javory aj umele vysádzali. Rovnoznačný maďarský názov Jávorkert nepatril však obci, ale Javorovej doline.”
Ivan Bohuš: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, Tatranská Lomnica, Štátne lesy TANAP-u, 1996, 412 s.